Kampaň na podporu remesiel

Mgr. Branislav Grohling Hlavý koordinátor kampane „Podporme remeslá, majú zlaté dno“

Ako možno podporovať remeslá?

Remeslá je možné podporovať rôznymi spôsobmi.

Dôležité je však použiť vhodné formy prezentácie a podpory remesiel a zamerať ich na vhodné cieľové skupiny.

Prezentácie jednotlivých stredných odborných škôl a odborov/remesiel, ktoré majú vo svojom portfóliu a ponúkajú vzdelávanie v daných odborov prostredníctvom dní otvorených dverí, sú napríklad vhodnou avšak nepostačujúcou formou prezentovania a podpory remesiel. V skutočnosti ide len o individuálnu prezentáciu tej ktorej školy a toho, čo ponúka. Podpora remesiel by mala prebiehať na celospoločenskej úrovni prostredníctvom cielenej mediálnej kampane zameranej nie len na žiakov stredných odborných škôl, ale predovšetkým na žiakov základných škôl, ich rodičov, výchovných poradcov a samozrejme aj na širokú verejnosť, aby sa dosiahol pozitívny efekt tejto kampane. Zároveň je potrebné podotknúť, že toto nie je len úlohou stredných odborných škôl, ale predovšetkým sociálnych partnerov, inštitúcií pôsobiacich na trhu práce ako aj samotných zamestnávateľov, ktorí musia najprv investovať do ľudského kapitálu, aj keď vo "forme" žiakov, aby následne získali kvalifikovaných pracovníkov, ktorých potrebujú pre svoje fungovanie. A tu už nehovorím len o remeslách, ktoré patria pod Sektorovú radu pre remeslá a osobné služby, ale remeslá v širšom zmysle, či už ide o stavbárske profesie, profesie v priemysle, službách, poľnohospodárstve, potravinárstve a pod.

Čo sa už v tomto smere urobilo?

Na podporu remesiel ako aj stredného odborného školstva sa realizuje mnoho aktivít, ale skôr individuálneho, resp. regionálneho či miestneho charakteru. No bolo by vhodné takéto aktivity realizovať celonárodne, aby mali väčší vplyv na cieľové skupiny, ale aj na spoločnosť ako takú. Patria medzi ne rôzne súťaže v odborných zručnostiach v niektorých odboroch, realizované buď školami alebo nejakými inými subjektmi, a prezentačné výstavy ako napr. JUVYR alebo Mladý tvorca, každá z nich realizovaná iným sektorom. Prečo? Prečo aj v tejto oblasti neexistuje spolupráca? Povedzme si pravdu, všetky sú o tom istom, ale efekt sa nedostavuje v takom objeme, ako by trh a zamestnávatelia potrebovali. Prečo je to tak? Je to o kvalite? Je to o ich atraktivite? Či už pre samotné školy ale aj pre žiakov základných škôl, ich rodičov, ale aj zamestnávateľov. Prečo neurobiť jednu veľkú prezentáciu na požadovanej úrovni, ktorú by podporili všetky relevantné a zainteresované inštitúcie, verejné aj súkromné? Myslím, že by to malo väčší ohlas, ako rozdrobené aktivity, o ktoré všetci strácajú záujem a berú ich skôr ako povinnosť a nie dobrú možnosť prezentovať sa a získať tým.

Často spomínate stredné odborné školstvo ako jeden z činiteľov, ktoré ovplyvňujú súčasnú situáciu na trhu práce. Kde vidíte priestor na zlepšenie v odbornom školstve?

Nie som odborníkom v oblasti odborného vzdelávania ako takého. Avšak vzhľadom na to, že už od roku 2005 úzko spolupracujem s odbornými školami, mám predstavu, ako fungujú, kde sú ich pozitívne stránky, a kde je potrebné zlepšenie. Z môjho pohľadu ako zamestnávateľa vidím nedostatky ako na strane kvality žiakov prichádzajúcich na stredné odborné školy, tak aj ich absolventov. Ako som už spomínal, status odborného vzdelávanie na stredných školách a remesla ako takého výrazne klesol za uplynulé roky. Rodičia sa snažia, aby ich deti študovali na gymnáziách a následne vysokých školách a boli z nich lekári, právnici, či iní vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Rozumiem, ale zároveň si myslím, že tento postoj nie je správny, pretože neberú do úvahy, aký je stav na trhu práce, či sú ich deti po ukončení školy vôbec uplatniteľní na trhu práce a nájdu si vhodnú prácu. Zároveň sa neberie do úvahy, že nie všetci sú pripravení na štúdium na gymnáziu a následne na vysokej škole, ale majú rôzne iné záujmy, sú zruční a šikovní v iných oblastiach. V tejto súvislosti si neodpustím poznamenať, že nerozumiem systému, ktorým sa tak enormne zvýšil počet gymnázií (absolventi sú bez akejkoľvek odbornosti a pokiaľ sa nedostanú, resp. neukončia VŠ, sú neuplatniteľní na trhu práce a musia sa rekvalifikovať, čo štát stojí ďalšie peniaze) a na druhej strane sa počet odborných škôl znižuje, resp. odborné školy sa neustále a niekedy veľmi nezmyselne spájajú (napr. na špecializovanej poľnohospodárskej škole sa zrazu vyučuje aj odbor kuchár, či cukrár, kaderník alebo kozmetička, či automechanik). Myslím si, že je potrebné prehodnotiť regulovanie stredných škôl, ich vznik, zánik, či pomer odborných škôl a gymnázií, keď v malom meste, kde už existujú 2 gymnázia vzniknú ďalšie 2 súkromné gymnázia. Načo? Keď daný región je vyslovene zameraný na poľnohospodárstvo, resp. na strojárenský priemysel? A toto nie je len môj názor, viacerí odborníci, dokonca riaditelia gymnázií sa vyjadrili, že nie je potrebné, aby napr. v ich meste vzniklo ďalšie gymnázium, pretože potom sa vzdelávanie na ňom degraduje a naopak, študijné odbory potrebné v danom regióne nie sú naplnené. V súvislosti s tým by som spomenul aj systém financovania stredných škôl a odborov. Financovanie per capita nie je vhodné a je potrebné ho zmeniť, v opačnom prípade sa vzdelávanie stáva len "ťažkým biznisom", kde nejde o kvalitu žiakov, ale o ich počet, čo priznávajú viacerí riaditelia stredných škôl. Ďalším aspektom, ktorý je potrebné brať do úvahy a zamerať sa na jeho skvalitnenie, sú aj odborní pedagogickí pracovníci, t.j. učitelia odborných predmetov, no najmä majstri odbornej výchovy, ktorí pripravujú svojich žiakov na reálny pracovný život a prax. Myslím, že v tejto oblasti máme na Slovensku tiež veľmi veľké medzery.

Čo tým myslíte? Majstri odbornej výchovy nie sú dostatočne pripravení na to, aby pripravili svojich žiakov pre prax?

Nepovedal by som to takto. Obdivujem týchto ľudí, pretože ich práca je veľmi náročná, nie len z dôvodu, že pracujú s mládežou, ktorá vo väčšine prípadov má malý, resp. nemá vôbec záujem o svoje štúdium, ale aj vzhľadom na pracovné podmienky, ktoré pre svoju prácu majú. A pod tým nemyslím len platové, ale aj technické a materiálne vybavenie škôl, či školských dielní potrebných pre odbornú prax žiakov. No ako ďalšie negatívum pokladám možnosti, resp. nedostatok možností pre majstrov odbornej výchovy i učiteľov odborných predmetov ďalej sa vzdelávať v odboroch, ktoré vyučujú. Súčasná doba je veľmi rýchla, technológie napredujú vo všetkých smeroch a pokiaľ má učiteľ pripraviť svojho žiaka na aktuálny trh práce, a držať krok s technologickým pokrokom, je potrebné, aby sa neustále vzdelával a získaval nové informácie a vedomosti vo svojom odbore, ako aj praktické zručnosti pokiaľ ide o tieto nové technológie a ich uplatňovanie v praxi.

Áno, je tu zákon o kontinuálnom vzdelávaní pedagogických pracovníkov, ale nemám dojem, že tento zákon plní svoju funkciu, ak uvažujeme o odbornom vzdelávaní a majstroch odbornej výchovy. Ak sa pozrieme na ponuku vzdelávacích programov akreditovaných v rámci kontinuálneho vzdelávania, z 531 akreditovaných programov len asi 10 programov sa týka konkrétnych odborov vyučovaných na stredných odborných školách, na ktorých môžu majstri odbornej výchovy získať odborné informácie a vedomosti o "novinkách" v odboroch, ktoré vyučujú. Súhlasím, že sú potrebné aj programy zamerané na všeobecnejšie témy v oblasti vzdelávania (napr. vzdelávací program pre "integrované vyučovanie, či "snowboarding"), ale uvedomme si, že na Slovensku je ešte stále veľký počet stredných odborných škôl a majstrov odbornej výchovy, ktorí sa nevyhnutne musia ďalej vzdelávať vo svojich odboroch, aby mohli flexibilne reagovať na aktuálny vývoj v ich odbore a pripraviť na to aj svojich žiakov a budúcich absolventov, ktorí vstupujú na trh práce. Veď napr. majster odbornej výchovy v odbore "automechanik" nemôže učiť s vedomosťami spred 10 rokov, alebo majster v odbore "kuchár" musí vedieť pracovať s konvektomatom, ktorý je dnes už bežným zariadením v kuchyni akejkoľvek reštaurácie. Áno, sú pracovné postupy, ktoré sa používajú stále, ale je ich len zopár a aj tie sa časom vylepšujú a skvalitňujú. A neplatí to len pre 2 spomenuté odbory, ale situácia je rovnaká aj v mnohých ďalších.

Dagmar Augustinská Manažér kampane „Podporme remeslá, majú zlaté dno“

Kampaň „Podporme remeslá, majú zlaté dno“ má ambíciu informovať o možnostiach štúdia na stredných odborných školách na celom Slovensku, ale najmä v jednotlivých regiónoch, zvýšiť povedomie a záujem žiakov základných škôl, ich rodičov, ale aj výchovných poradcov o stredné odborné školy a možnosti štúdia, ktoré ponúkajú, posilniť motiváciu terajších žiakov stredných odborných škôl študovať a úspešne ukončiť svoje štúdium a byť hrdí na svoje povolanie a remeslo, ktoré má zlaté dno.